Cirkev v celej histórii uctieva Eucharistiu a vzdáva jej pravý kult, ktorý patrí jedine Bohu. Do 11. storočia bola úcta veriacich voči Oltárnej sviatosti prejavovaná prevažne pristupovaním k svätému prijímaniu. A aj uschovávanie Eucharistie bolo v cirkevnom staroveku výlučne zamerané na sväté prijímanie, avšak kresťanský starovek smeruje k tomu, aby sa eucharistický Kristus stal pokrmom.
Zmena chápania Eucharistie, ktorá nastala v
11. storočí. Tvorí základ pre rôzne eucharistické úcty. Jednou z nich je aj adorácia. Primát jej uctievania ako trvalej prítomnosti nad prijímaním trval až po Pia X. (r. 1905), respektíve až po Druhý vatikánsky koncil.
Cieľ adorácie
Pri definovaní cieľa a charakterizovaní hlavných cieľov adorácie treba vždy myslieť na slová Pána Ježiša, ktoré vyslovil pri ustanovení Sviatosti lásky: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo“, „…pite z neho všetci, toto je moja krv Novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.“ (Mt 26, 26 – 28)
Prvotným cieľom adorácie, čiže klaňania sa Kristovi prítomnému v Oltárnej sviatosti spolu s oslavou Boha, je uvedomovať si, že Kristova prítomnosť sa odvodzuje od najsvätejšej obety. Stále treba vidieť a mať na pamäti, že trvalá prítomnosť Krista v Eucharistii má svoj pôvod v slávení svätej omše. Nedá sa oddeliť Ježiš prítomný pod spôsobom chleba a vína od toho, čo sa koná na oltári pri eucharistickom slávení.
Jednoducho adorácia má viesť k plnému uvedomovaniu si toho, že Sacramentum permanens je neoddeliteľné a má vždy úzky vzťah so svätou omšou. Je to jej cieľom.
Ďalším cieľom návštevy Najsvätejšej sviatosti je privádzanie k svätému prijímaniu. Adorácia má viesť k tomu, aby veriaci v Eucharistii videli duchovný pokrm. Veď aj samotné slová pri ustanovení Oltárnej sviatosti jasne hovoria o cieli a zmysle tejto sviatosti: „ Vezmite a jedzte.“ (Mt 26, 26). Ježiš prítomný v Najsvätejšej sviatosti vyzýva svojich veriacich nielen k tomu, aby boli pri ňom, ale aby boli s ním, teda aby ho prijímali. Aj samotná podstata chleba hovorí o požívaní.
Adorácia je teda znamením lásky a prejavom vďačnosti za veľkonočné tajomstvo, v ktorom človek dostáva nový život a spája sa s Kristovým tajomným telom. Vyjadruje vieru Cirkvi v božstvo Ježiša Krista a v jeho reálnu prítomnosť v Eucharistii, teda podstatné hľadisko eucharistického tajomstva, ale sama osebe nestačí. Eucharistická kontemplácia má viesť k eucharistickej praxi, čo znamená, že má byť spojená so službou lásky.
A napokon, nie menej podstatným a dôležitým cieľom klaňania sa Oltárnej sviatosti je to, že keď veriaci vzdávajú úctu Kristovi, svojmu Pánovi, skusujú jeho dôvernú blízkosť, otvárajú pred ním svoje srdce a prosia za seba, za všetkých svojich blízkych, za pokoj a spásu sveta. S Kristom obetujú v Duchu Svätom celý svoj život Otcovi a z toho obdivuhodného spojenia si zveľaďujú vieru, nádej a lásku.
Dôležitosť adorácie
Najsvätejšou sviatosťou je Eucharistia, lebo v nej je vždy prítomný Ježiš Kristus. Je vrcholom celého kultu a kresťanského života. Preto máme mať najsvätejšiu Eucharistiu v najväčšej úcte. Táto úcta sa prejavuje nielen účasťou na slávení najsvätejšej obety a svätým prijímaním, ale aj poklonou.
Sám Ježiš nás pozýva, aby sme k nemu prichádzali a čerpali silu: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ (Mt 11, 28).
Adorácia, čiže klaňanie sa Kristovi prítomnému v Oltárnej sviatosti, viedla k zvyku, poklonou si uctiť tento nebeský pokrm, ktorý sa nachádza v kostoloch. Predlžuje zjednotenie s Kristom obsiahnuté do tajomstva vykúpenia sveta Ježišom Kristom. Napomáha nám nasledovať Krista v tichosti a pokore.
Človek, ktorý sa o toto usiluje, stáva sa požehnaním pre iných, lebo vnáša do spoločenstva pokoj a radosť. Je okamih, kedy sa vzdáva Bohu vďaka, kedy každý veriaci môže osobne vyjadriť svoju vieru, dôveru a lásku voči Kristovi.
Adorácia je najznámejšou formou kontemplácie, lebo Eucharistia je veľkým Božím darom, v ktorom sa Cirkvi dáva on sám. Keď o ňom, prítomnom v Najsvätejšej oltárnej sviatosti, rozjímame, Kristus sa približuje k nám a stáva sa nám dôvernejším, než sme mu my. Robí nás účastnými na jeho božskom živote v jednote, ktorá premieňa a prostredníctvom Ducha nám otvára bránu, ktorá nás vedie k Otcovi, ako to sám povedal Filipovi: ,Kto vidí mňa, vidí Otca.‘ (Jn 14, 9).
Druhy adorácie
1. Súkromná adorácia
Súkromná adorácia je klaňanie sa jednotlivých veriacich Kristovi prítomnému v Oltárnej sviatosti osobitne, čiže mimo spoločných pobožností. Je to vonkajší prejav viery človeka v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii.
Súkromnými adoráciami vzdávame v tichej modlitbe pred svätostánkom Bohu poklonu, uznávajú dar a tajomstvo jeho prítomnosti. Modlitba v kaplnkách alebo kostoloch, kde sa uschováva Eucharistia, má byť stretnutím nekonečného Boha a ohraničeného človeka.
Vedie k slobode, umožňuje uskutočnenie základného stretnutia sa s Kristom, bez náhlenia sa a povrchnosti, ktoré často charakterizujú náš život.
Inštrukcie, ktoré hovoria o mieste uschovávania Najsvätejšej sviatosti, kladú dôraz nielen na to, aby miesto bolo skutočne vznešené a dôstojne vyzdobené, ale aby bolo naozaj vhodné na modlitbu a aby veriaci bez ťažkostí a s osohom mohli stále uctievať Pána vo Sviatosti súkromnou poklonou.
2. Verejná adorácia
Za verejnú adoráciu sa považuje taká, keď sa veriaci zídu na posvätnom mieste, aby sa spoločne klaňali Kristovi prítomnému v Oltárnej sviatosti. Týmito posvätnými miestami sú kostoly alebo kaplnky, v ktorých sa uschováva Eucharistia. Podľa zásad stanovených zákonnou autoritou a inštrukciou Eucharisticum Mystérium sa vrelo odporúča nielen súkromná, ale aj verejná eucharistická úcta mimo svätej omše, veď eucharistická obeta je vrcholom i zdrojom celého kresťanského života.