- Pokrstené deti našej farnosti (pozri zoznam ulíc) majú možnosť prvýkrát pristúpiť k sv. prijímaniu zvyčajne v 3. ročníku ZŠ v máji po absolvovaní prípravy, ktorá prebieha v škole v prvom, druhom a tretom ročníku v rámci hodín náboženstva a v pastoračnom centre v treťom ročníku formou farskej katechézy.
- Pokrstené deti od 4. po 9. ročník ZŠ sa prihlásia v septembri u katechétov v škole alebo u kňaza vo farskom kostole a od nich sa dozvedia bližšie informácie.
- Pokrstení stredoškoláci a starší sa prihlásia osobne k prijatiu prvého sv. prijímania v septembri u kňazov vo farnosti. Po absolvovaní prípravy pristúpia k prvému sv. prijímaniu zvyčajne na Zelený štvrtok.
ČO JE EUCHARISTIA?
Je kráľovnou medzi sviatosťami, lebo je zavŕšením všetkých sviatostí. Kým ostatných šesť sprostredkuje milosti, Eucharistia je naplnením, lebo je osobným stretnutím so samým pôvodcom a darcom všetkých milostí – s Ježišom Kristom.
Je vrcholom a stredobodom všetkého. Nevyčerpateľné bohatstvo tejto sviatosti sa odráža aj v rozmanitých pomenovaniach:
- Eucharistia, lebo je vzdávaním vďaky Bohu, v preklade presnejšie „vďakyvzdanie“. Grécke slová eucharistein – ευηαριστειν (Lk 22, 19; 1 Kor 11, 24) a eulogein – ευλογειν (Mt 26, 26; Mk 14, 22) pripomínajú židovské dobrorečenia, ktoré najmä pri stolovaní ohlasujú Božie diela: stvorenie, vykúpenie a posvätenie.
- Pánova večera, – lebo ide o Večeru, ktorú Pán Ježiš slávil v predvečer svojho umučenia so svojimi učeníkmi (1Kor 11, 20), a o Baránkovu svadobnú hostinu v nebeskom Jeruzaleme.
- Lámanie chleba, – lebo tento obrad, príznačný pre židovské stolovanie Ježiš použil, keď dobrorečil a rozdával chlieb v úlohe hostiteľa, najmä pri Poslednej večeri. Podľa tohto úkonu ho učeníci spoznali po jeho zmŕtvychvstaní a týmto pojmom prví kresťania označovali svoje eucharistické zhromaždenia.
- Eucharistické zhromaždenie, lebo Eucharistia sa slávi v zhromaždení veriacich.
- Pamiatka, lebo je pamiatkou Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania.
- Svätá obeta, lebo sprítomňuje jedinú obetu Krista Spasiteľa.
- Svätá a božská liturgia, – lebo celá liturgia Cirkvi má v nej svoj stredobod a najplnšie sa prejavuje v slávení tejto sviatosti. Volá sa aj slávením svätých tajomstiev.
- Prijímanie, po latinsky communio (spoločenstvo, spojenie), lebo touto sviatosťou sa spájame s Kristom, ktorý nám dáva účasť na svojom tele a krvi, aby sme tvorili jedno telo.
- Svätá omša (po latinsky Sancta Missa), pretože liturgia, v ktorej sa uskutočňuje tajomstvo spásy, sa končí poslaním veriacich (missio – „iďte…“), aby plnili Božiu vôľu vo svojom každodennom živote.
DEFINÍCIA EUCHARISTIE:
- Eucharistia – je prepodstatnenie (transsubstantiatio) chleba a vína na Kristovo telo a jeho krv. Pod konsekrovanými spôsobmi chleba a vína je opravdivo, skutočne a podstatne prítomný sám živý a oslávený Kristus, jeho telo a jeho krv spolu s jeho dušou a s jeho božstvom.
- Eucharistia – je sviatosť, v ktorej Ježiš pod spôsobom chleba a vína so svojím telom a krvou, aby sa obetoval nekrvavým spôsobom nebeskému Otcovi a veriacim sa dával za pokrm duše.
- Eucharistia – je Telo a Krv Pána Ježiša, pod spôsobmi chleba a vína.
- Eucharistia – je umučený a vzkriesený Kristus, prítomný medzi nami pod spôsobom chleba a vína.
Predobrazy Eucharistie:
Starý zákon:
- strom života v raji (Gn 2, 9);
- obeta Melchizedecha (Gn 14, 18);
- manna na púšti – po odchode Izraelitov z Egypta, počas ich putovania púšťou (Ex 16, 31;Dt 8, 3);
- chlieb a víno, obeta prvotín zeme na znak vďaky Stvoriteľovi;
- nekvasené chleby – spomienka na „Noc odchodu“ z egyptského otroctva;
- predkladané chleby v chráme;
- obety Starého zákona (Ábel, Noe, Abrahám,…)
- veľkonočný baránok – Pánova Pascha;
Nový zákon:
- zázračné rozmnoženie chleba (Mt 14, 13-21; 15, 32-39);
- premenenie vody na víno v Kane Galilejskej (Jn 2, 11);
- podobenstvo o svadobnej hostine (Mt 22, 2);
- chlieb všedného dňa – účasť na Kristovom Tele (1 Kor 10, 16);
HISTÓRIA EUCHARISTIE:
V období prvého kresťanstva počas prenasledovania Cirkvi bola Eucharistia podávaná pod oboma spôsobmi. Biskup rozdával konsekrovaný chlieb a diakon konsekrované víno. Muži prijímali chlieb na holú ruku, ženy si museli ruku prikryť šatkou. V Ríme a neskôr na celom západe sa hostie prijímali podávaním do úst. Keď sa prijímalo mimo svätej omše, bolo len pod spôsobom chleba. Konsekrovaný chlieb si brali ľudia do zásoby do príbytkov. To prestalo s ukončením prenasledovania. Prijímalo sa na lačný žalúdok mimo dní, kedy boli sväté omše večer (napr.: na Zelený štvrtok). Spočiatku prijímali veriaci Eucharistiu vždy, keď sa zúčastnili svätej omše. Sv. Justín nám v 2. storočí zanechal takúto správu: „Apoštoli nám vo svojich pamätiach, ktoré sa volajú evanjelia, zanechali, čo im prikázal Pán Ježiš: že on vzal chlieb, vzdával vďaky a povedal: „Toto robte na moju pamiatku! Toto je moje telo. A podobne vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Toto je moja krv. A toto odovzdal iba im.““ Koncom 5. storočia, keď sa pohania dávali hromadne krstiť, vyskytovala sa v prijímaní nedostatočná pripravenosť. Preto v roku 506 určila synoda v Agde (v Južnom Francúzsku) povinnosť prijímať aspoň trikrát do roka.
Premenenie celej podstaty chleba na telo a vína na krv sa nazýva „prepodstatnenie“ (transsubstantiatio) – premenenie jednej veci na druhú. Táto premena nemá v prírode obdobu.
Dva základné typy premien v prírode a vo svete:
- Premenia sa akcidenty (vonkajšie vlastnosti), ale nemení sa podstata. Napr.: premena kusa mramoru na sochu.
- Premenu podstaty vždy sprevádza aj premena akcidentov. Napr.: spracovanie potravy mikroorganizmami; kvasenie, hniloba…
Pri premenení Eucharistie sa nejedná ani o jeden tento typ premeny. Ale ide o niečo nenapodobiteľné. Prepodstatnenie – celá podstata chleba a vína sa mení, ale akcidenty (vzhľad, chuť,…) ostávajú nezmenené. V každej čiastke obidvoch spôsobov je prítomný celý Kristus. Je to trvalá premena dovtedy, kým trvajú spôsoby chleba a vína. Keď sa zmenia akcidenty, potom sa zmení aj podstata (chlieb splesnivie, alebo sa rozmočí, pričom vzniká pleseň, alebo cesto; víno sa skvasí na ocot a podobne.) Kristus je prítomný celý a úplný pod jedným i druhým spôsobom a celý a úplný v každej ich viditeľnej časti, takže lámanie chleba Krista nedelí.
Reformátori a Eucharistia:
Reformátori zavrhovali prepodstatnenie pri premenení a obetný charakter Eucharistie. Aj medzi nimi však boli rôzne názory:
Martin Luther: – Reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii vymedzil len na slávenie Pánovej večere. Tvrdil, že pravé telo a krv Krista je spolu s podstatou chleba a vína (koexistencia).
Ján Zwingli: – Hlásal, že prijímaný chlieb a víno sú len symbolmi Kristovho tela a krvi.
Ján Kalvín: – Popieral podstatnú prítomnosť Kristovho tela a krvi, ale hlásal prítomnosť, čo do účinku, že prostredníctvom chleba a vína Kristus v nebi dáva silu, ktorá živí dušu – tzv. dynamická prítomnosť Krista.
MATÉRIA EUCHARISTIE:
- Pšeničný nekvasený chlieb (pre platnosť aj kvasený).
- Víno prírodné z viniča (nesladené, chemicky ani nijako neupravované).
Starý zvyk primiešavania vody do vína u Židov, Grékov, Rimanov, má v kresťanstve svoju vlastnú symboliku :
- z prebodnutého Ježišovho boku vytiekla krv a voda,
- spojenie Kristovej Božskej a ľudskej prirodzenosti,
- mystické spojenie veriaceho ľudu s Kristom.
FORMA EUCHARISTIE:
Formou sviatosti Eucharistie sú ustanovujúce slová Ježiša Krista pri premenení: „Toto je moje telo, … toto je moja krv, …“ ,,Toto robte na moju Pamiatku!“
ÚČINKY EUCHARISTIE:
Spôsobuje v človekovi nesmierne milosti:
- Spojenie s Kristom – zjednotenie s ním.
- Jednota veriacich.
- Zachováva, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste.
- Posilňuje lásku a silu vôle a chráni od ťažkých hriechov.
- Posilnenie čností a darov Ducha Svätého.
- Odlučuje od hriechu.
- Zotiera všedné hriechy a dočasné tresty za hriechy.
- Posilňuje lásku, ktorá v každodennom živote má sklon slabnúť.
- Chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi.
- Spôsobuje duchovnú radosť a je zárodkom budúceho vzkriesenia a slávy.
Platne a dovolene sa prijíma pod jedným spôsobom, aj pod oboma spôsobmi (pri slávnostných príležitostiach). Pod spôsobom chleba možno prijať celé ovocie milosti Eucharistie. Z pastoračných dôvodov sa v latinskom obrade táto forma prijímania právoplatne ustálila ako najbežnejšia.
VYSLUHOVATEĽ EUCHARISTIE:
Vlastníkom konsekračnej moci (moci premieňať) je len platne vysvätený biskup a kňaz. Riadnym rozdávateľom Eucharistie je biskup, presbyter (kňaz) a diakon. Mimoriadnym rozdávateľom Eucharistie je akolyta alebo iný veriaci, určený podľa kán. 230 § 3 CIC.
PRIJÍMATEĽ EUCHARISTIE:
- Platne prijímať Eucharistiu môže každý pokrstený človek v stave pozemského putovania (aj dieťa), ktorý je na to disponovaný – nemá ťažký hriech a má úmysel prijať túto sviatosť.
- Nesmú prijímať exkomunikovaní (vylúčení) z Cirkvi, postihnutí kanonickým (cirkevným) trestom a tvrdošijne zotrvávajúci v zjavne ťažkom hriechu.
- Prijímateľ v stave ťažkého hriechu si musí pred prijatím vykonať sviatosť zmierenia. Z vážneho dôvodu, keď niet príležitosti sa vyspovedať, je povinný si vzbudiť dokonalú ľútosť. (Porov. KKC § 1457)
- Prijímajúci má dodržiavať „eucharistický pôst“ – jednu hodinu pred prijatím Eucharistie sa zdržať požívania jedla a nápojov okrem čistej vody a liekov.
- Má povinnosť aspoň raz do roka vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť.
- Hodne prijíma ten, kto prijíma v stave milosti posväcujúcej a so zbožným úmyslom.
- Nehodne prijatá Eucharistia je svätokrádežou.
Úcta k Eucharistii a jej uchovávanie:
Úctu ku Kristovej prítomnosti pod spôsobmi chleba a vína prejavujeme okrem iného aj pokľaknutím alebo hlbokým úklonom na znak adorácie Pána: „Katolícka Cirkev vzdávala a vzdáva tento kult adorácie, ktorý patrí sviatosti Eucharistie, nielen počas slávenia omše, ale aj mimo neho tak, že:
- s najväčšou starostlivosťou uchováva konsekrované hostie,
- vystavuje ich, aby ich veriaci slávnostne uctievali,
- a nosí ich v procesii na radosť ľudu zhromaždeného vo veľkom počte.
Svätá schránka (svätostánok) bola pôvodne určená na dôstojné uchovávanie Eucharistie, aby ju bolo možno mimo omše zaniesť chorým a neprítomným. Prehĺbením viery v Kristovu skutočnú prítomnosť v Eucharistii si Cirkev uvedomila význam tichej adorácie Pána prítomného pod eucharistickými spôsobmi. (Pórov. KKC § 1378 -1379). Preto má byť svätostánok umiestnený na dôstojnom mieste kostola a má byť vyhotovený tak, aby zdôrazňoval a znázorňoval pravdu, že Kristus je v Najsvätejšej sviatosti skutočne prítomný. Ako znak prítomnosti Ježiša vo svätostánku má pri svätostánku alebo nad ním trvalo svietiť osobitná lampa, tzv. večné svetlo.
Oltár, okolo ktorého je zhromaždená Cirkev pri slávení Eucharistie, predstavuje dve stránky toho istého tajomstva: obetný oltár a Pánov stôl. Kresťanský oltár je symbolom samého Krista, ktorý je prítomný uprostred zhromaždenia svojich veriacich ako obeť prinášaná za naše zmierenie a zároveň ako nebeský pokrm, ktorý sa nám dáva. Svätý Ambróz o oltári hovorí: „Oltár je obrazom Kristovho tela a Kristovo telo je na oltári.“
Vonkajší postoj (pohyby, odev) na svätej omši má vyjadrovať úctu, slávnostný ráz a radosť, že sa Kristus stáva našim hosťom.
Cirkev ukladá veriacim povinnosť, aby sa v nedeľu a v prikázané sviatky zúčastnili na svätej omši a aby aspoň raz do roka prijali Eucharistiu, podľa možností vo veľkonočnom období, pripravení sviatosťou zmierenia. Vrelo však odporúča veriacim, aby prijímali svätú Eucharistiu v nedeľu a v prikázané sviatky, alebo ešte častejšie, aj každý deň. Eucharistiu je možné prijať aj dva razy za deň za predpokladu, že pri druhom prijatí je povinná účasť na celej svätej omši.