SVÄTEJ RODINY JEŽIŠA, MÁRIE A JOZEFA
Tento sviatok sa od r. 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Jedným z jeho horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský (1567 – 1622), ktorý predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako zemský
obraz nebeskej Najsvätejšej Trojice. K tejto myšlienke pridali ďalší rozmer jezuiti vo Francúzsku, ktorí ju dávali ako vzor kresťanských rodín. Vo francúzskej časti Kanady veľkým šíriteľom úcty k Svätej rodine bol quebecký biskup Francois de Montmorency Laval (1623 – 1708). Medzi podporovateľov kultu Svätej rodiny patrili aj pápeži Pius IX. (1846 – 1878) a Lev XIII. (1878 – 1903), ale až Benedikt XV. v r. 1921 nariadil slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev (pôvodne sa slávil na prvú nedeľu po Zjavení Pána).Od r. 1971 sa slávi v nedeľu v oktáve Narodenia Pána. Keď padne sviatok Narodenie Pána na nedeľu, sviatok Svätej rodiny sa slávi 30. decembra.
Úcta k Svätej rodine v súkromných pobožnostiach sa prejavovala už v 17. stor. Pápež Lev XIII. roku 1892 encyklikou predložil kresťanským rodinám vzor Svätej rodiny a povzbudil ich k väčšej úcte k nej. Roku 1893 zostavil formulár omše na počesť Svätej rodiny, ktorú mohli sláviť v tretiu nedeľu po Zjavení Pána tie diecézy a rehole, ktoré si to žiadali.
Nazaretský dom je škola, v ktorej začíname poznávať Kristov život je to škola evanjelia. Tu sa naučíme najprv pozerať, počúvať, rozjímať a znútra poznávať, aká hlboká a tajomná sila sa skrýva v tomto najjednoduchšom, najpokornejšom a najkrajšom zjavení Božieho Syna. Ale myslím si, že sa ho tým učíme aj pomaly napodobňovať.
Tu totiž nachádzame spôsob a cestu, ktorou ľahko poznáme, kto je Kristus. Tu najlepšie pochopíme, ako brať do úvahy všetko, čo poznačuje, ba až akoby určuje jeho pobyt medzi nami; teda miesto, čas, zvyky, reč, posvätné obrady a vôbec všetko, čo použil Ježiš, aby sa zjavil svetu. Všetko tu má svoj hlas, všetko má svoj význam.
Tu, v tejto škole jasne vidíme, prečo musí zachovať duchovný poriadok každý, kto sa hlási k náuke evanjelia a chce byť Kristovým učeníkom.
Ako radi by sme sa vrátili do svojich detských rokov a odznova začali túto pokornú a zároveň vznešenú nazaretskú školu! Ako veľmi by sme si priali u Márie doplniť svoje štúdiá, aby sme poznali pravý život a získali schopnosť chápať Božie pravdy!
Tento dom nás učí predovšetkým mlčanlivosti. Kiežby v nás ožila hlboká úcta k mlčaniu, k tomuto obdivuhodnému a nevyhnutne potrebnému postoju ducha, najmä v našich búrlivých časoch, vo veľkom zhone života, keď sme vystavení toľkému hluku, vrave a kriku. Nazaretské mlčanie, nauč nás ponárať sa do dobrých myšlienok, pozorne sledovať hlbiny ducha a ochotne počúvať Božie tajomné vnuknutia a príkazy pravých učiteľov. Nauč nás, aká potrebná a užitočná je duchovná príprava, štúdium, rozjímanie, osobný vnútorný poriadok života a modlitba, ktorú vidí lén Boh v skrytosti.
Okrem toho tu vidíme pravý spôsob rodinného života, ktorý nám pripomína, čo je rodina, jej spoločenstvo lásky, jej vážna a žiarivá krása, jej posvätná a nedotknuteľná osobitosť; nech nám ukazuje, aká láskavá má byť výchova v rodine, ktorú nemôže nič Iné nahradiť; nech nás učí, aká je prirodzená úloha rodiny v spoločenskom poriadku.
A napokon tu poznávame vznešený význam práce. Nazaretský domov, dom tesárovho Syna! Tu by sme chceli pochopiť a osláviť tvrdý, ale výkupný zákon ľudskej práce; tu by sme chceli vrátiť práci jej dôstojnosť, ktorú pociťovali všetci. Pod touto strechou si chceme pripomenúť, že práca nemôže mať cieľ sama osebe, že svoju slobodu a vznešenosť nečerpá len z takzvaného ekonomického hľadiska, ale zo všetkého, čo ju zameriava na vznešený cieľ. A tu chceme robotníkom celého sveta ohlásiť spásu a ukázať im veľký vzor, božského brata a proroka všetkých ich spravodlivých požiadaviek, totiž Krista, nášho Pána. (Pavol VI., Príhovor v Nazarete 1964)