Zasvätením sa predmet alebo osoba odporúča do zvláštnej Božej ochrany.
Niektoré požehnaia majú trvalý dosah, lebo ich účinok je v tom, že zasväcujú osoby Bohu a vyhraczujú predmety a miesta na liturgické účely.
- zasvätenia osôb: medzi požehnaia, ktoré sú určené osobám – (nesmú sa zamienať so sviatostnou vysviackou) – partí požehnaie opáta alebo opátky kláštora, zasvätenie panien a vdov, obrad rehoľnejj profesie pre niektoré cirkevné služby (lektorí, akolyti, katechéti, a pod.).
- zasvätené veci: ako príklad požehnaní,ktoré sa týkajú predmetov a miest, možno uviesť obrad posvätenia alebo požehnaia chrámu, kaplnky alebo oltára, požehnaie posvätných olejov, liturgických nádob a rúch, zvonov, kalichov, cintorínov atď. (KKC 1672)
zneuctenie vecí a osôb je hriechom, zvaným svätokrádež. Posvätným liturgickým úkonom svätenia sa vec vylučuje z bežného života a určuje sa na božiu službu.
Vysluhovateľom svätenín je spravidla biskup. Niektoré svätenia môžu vykonávať aj kňazi.
Jednoduchým požehnaním kňaza sa svätia bežné náboženské predmety ( krížík, obrazy, ružence a pod.).
Slávnostnejšia forma požehnaia obsahuje – liturgickú modlitbu, spojenú s pokrapením svätenou vodou na znak ochrany pred zlom.