SLÁVNOSŤ PANNY MÁRIE BOHORODIČKY
Bohorodička (gr. Theotokos, lat. Deipara) – titul, ktorým prvotná Cirkev poctila Pannu Máriu na konci 3. storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť, že Mária bola matkou Božieho Syna nielen ako človeka, ale aj ako pravého Boha. V 5. storočí sa v Cirkvi vyskytli pochybnosti o teologickej správnosti tohto titulu. Koncil v Efeze r- 431 odsúdil tento bludný názor a vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako matke Bohočloveka Ježiša Krista názov Bohorodička právom patrí.
Keď v 6. stor. Narodenie Pána dostalo v Ríme oktávu (osemdňovú slávnosť), ôsmy deň (1. január) sa postupne stával
mariánskym sviatkom. Staršie vydanie Antifonára z 8. stor. má na 1. januára titul: Natale S, Mariae. Liturgia oslavovala Božie materstvo Panny Márie. Túto spomienku svätej Bohorodičky Panny Márie byzantský a sýrsky obrad slávil 26, decembra. Kopti ju slávili 16. januára. Neskôr vplyvom galikánskej liturgie oktáva (ôsmy deň) Narodenia Pána dostala ráz sviatku Obrezania Pána, čo ostalo aj v tridentskom misáli. V obnovenej liturgii od r. 1969 sa slávi Božie materstvo Panny Márie tak ako voľakedy, 1. januára.
Ak sa žena dnešných čias zamyslí nad Máriou, pochopí, že keď si vyvolila panenský stav, ktorým sa pripravovala podľa Božieho zámeru na účasť na tajomstve vtelenia, nijako neodmietala hodnoty a dôstojnosť manželstva, ale že konala slobodne a odhodlane, aby sa celá zasvätila Božej láske. Aj dnešnú ženu to naplní radostným obdivom, ak pochopí, že Mália z Nazareta bola žena, ktorá pri úplnej poslušnosti Božej vôli neznášala len pasívne pomery a životné udalosti, ani neodpudzovala svojou nábožnosťou iných, ale skôr vedome vyhlasovala, že Boh je obhajca ponížených a utláčaných a že zosadzuje z trónov mocných tohto sveta (pórov. Mt 1, 51 – 53). Žena nášho veku spozná ďalej v Márii, ktorá vyniká medzi poníženými a chudobnými Pána, silnú ženu, čo sama zakúsila núdzu í bolesť, nútený útek a vyhnanstvo (pórov. Mt 2, 13 – 23).
Mária je nielen matkou, ktorá sa stará iba o svojho božského Syna, ale aj ženou, ktorej pričinením sa zrodila viera apoštolského zboru v Krista (pórov. Jn 2, 1 – 12) a ktorej materská úloha sa rozšírila na všetkých ľudí.
Katolícka cirkev na základe skúseností nadobudnutých v priebehu vekov vidí v mariánskej úcte silnú pomoc pre človeka, ktorý sa usiluje dosiahnuť plnosť života. Mária, nová Žena, stojí v tesnej blízkosti Krista, nového Človeka, a len v jeho tajomstve sa vyjasňuje tajomstvo človeka. Mária je nám daná ako záruka, ktorá má dosvedčovať, že sa už v osobe ľudského pokolenia, totiž v nej, uskutočnil Boží plán o spáse celého človeka. (Pavol VI., Marialis cultus, 37, 57)
Panna Mária, dnes, v deň tvojho sviatku, ťa prosím, aby som mohol s radosťou prijímať nebeský pokrm, ktorý mi slúži pre večný život, pre večnú blaženosť s tebou i s tvojím Synom a mojím Spasiteľom. „Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes, a naveky.“ Kristus je na veky. Ten, ktorého prijímam v Eucharistii, je Kráľ kráľov a Pán pánov. Jeho kráľovstvo je večné. S ním budem žiť aj ja večne, a to v trvalej blaženosti. Dnes je prvý deň v občianskom roku. Aký krásny je deň s Ježišom! Kiež by som ho mohol prijímať každý deň. Kiež by som dostal tú milosť. Sám sa o to neodvážim prosiť. Ale je tu Panna Mária, Bohorodička! Tá má veľkú moc nad Ježišovým Srdcom. Ju poprosím, aby mi vyprosila pre tento rok veľa milostí a to šťastie byť denne s Ježišom. S tým Ježišom, ktorého ona porodila a na hrudi láskala, ktorá s ním prežívala radosti i úzkosti, ktorá bola vždy pri ňom, aj pri jeho kríži, ktorá sa radovala z jeho zmŕtvychvstania, nanebovstúpenia, ktorá sa s ním teší vo večnej láske v nebi ako Kráľovná vesmíru a jeho matka – i moja matka.