je združenie duchovne zjednotených veriacich formovaných dominikánskou spiritualitou, ktorí si osobitným spôsobom uctievajú Pannu Máriu a modlitbou posvätného ruženca vyprosujú pre seba, Cirkev a svet potrebné dobrá. Cieľom každého člena ružencového bratstva je zároveň snaha o neustály pokrok v láske k Bohu a ľuďom, o neustále premieňanie modlitby na konkrétne skutky.

Ako je to u nás?

Počet ruží v živom ruženci je 5, pričom každá ruža v živom ruženci má mať 20 členov. Od novembra 2022 prebrala ružencové bratstvo horliteľka ružencového spoločenstva p. Helena Šovčíková.

V roku 2009 sa konala reorganizácia ružencového bratstva v našej farnosti, ktorá pozostáva z nového zápisu všetkých členov ružencového bratstva, ale aj tých, ktorí by radi do ružencového bratstva vstúpili. Prihlásiť sa môžu po vyplnení prihlášky:

  • Živého ruženca
  • Svätého ruženca
  • Večného ruženca, kde je potrebné uviesť čas bdenia: mesačne alebo ročne.

V našej farnosti a pracuje finančná komisia ružencového spoločenstva:

  • pokladníčka: Eva Hianiková
  • kontrolóri: Jožka Klbiková a Jana Antaliková

V našej farnosti pôsobí 5 ruží živého ruženca, ktoré majú svoju horliteľku a svojho patróna.

  • Horliteľka ruže č.1: Eva Hianiková, Sv. Jozef
  • Horliteľka ruže č.2: Mária Pšenáková, Sv. Terézia
  • Horliteľka ruže č.3: Mária Erdošová, Sv. Martin
  • Horliteľka ruže č.4: Helena Pytlová, Sv. Rita
  • Horliteľka ruže č.5: Ľubica Mokrá, Sv. Dominik

 

Ako sa stať členom Ružencového bratstva?

Členom môže byť pokrstený katolík, ktorý má minimálne 9 rokov (výnimka je možná), ktorý sa slobodne rozhodne, že na seba vezme práva a povinnosti vyplývajúce z členstva bratstva a pri vstupe do Ružencového bratstva si vyberie jednu z foriem modlitby posvätného ruženca a čím sa stane členom Živého, Svätého alebo Večného ruženca. Nevylučuje sa, aby si vybral aj dve alebo aj všetky tri formy modlitby posvätného ruženca.

Ak členovi počas jeho členstva už nevyhovuje forma modlitby, pre ktorú sa rozhodol, môže si zvoliť inú formu modlitby posvätného ruženca zo zostávajúcich dvoch foriem a rozhodnúť sa pre tú, ktorú vládze splniť, alebo požiada o uvoľnenie z bratstva.

Čo je zmyslom ružencových bratstiev?

V podstate to, čo kedysi povedal pápež Ján Pavol II.: Objavovať modlitbu ruženca vo svetle Svätého písma, v súlade s liturgiou a s každodenným životom (porov. apoštolský list Rosarium Virginis Mariæ, čl. 43). Aby modlitba ruženca vždy vychádzala z Božieho slova, z toho najdôležitejšieho slova, ktoré nenahradí žiadne iné. To slovo nie je len informácia, je to pokrm, ktorý má viesť k premene životov. Ak premena chýba, potom sa treba zamyslieť nad tým, či v recitovaní „zdravasov“ nerobíme chybu.

Modlitba ruženca má prinášať svoje ovocie v ľudských postojoch. Okrem modlitby je teda veľmi dobré, ak si ružencové bratstvá dávajú aj konkrétne úlohy, preberajú za niečo zodpovednosť – napríklad organizujú pomoc chorým, pomáhajú v aktivitách vo farnosti, starajú sa o záležitosti, ktoré aktuálne prináša doba. Inými slovami zmyslom ružencových bratstiev je spoločná snaha učiť sa modlitbu ruženca premieňať na lásku, na konkrétne skutky.

Prvé zárodky ružencových bratstiev inšpirované príkladom života prvotnej cirkvi vznikali pri dominikánskych konventoch už v 13. storočí.

V súčasnosti majú Ružencové bratstvá nesmierny význam, lebo ľudia sa stále menej stretávajú a len ťažko si nachádzajú čas jeden pre druhého. Prehlbuje sa individualizmus, anonymita a s ňou často spojené sebectvo. Medzi ľuďmi sa šíri opustenosť – a to aj uprostred obce či sídliska. Jeden zo spôsobov, ako na takýto pozvoľne sa šíriaci nezáujem človeka o druhých ľudí odpovedať, je aktívne členstvo v ružencovom bratstve. Okrem pravidelnej modlitby ruženca sa v ružencovom bratstve uskutočňujú aj pravidelné mesačné stretnutia jeho členov. Aktívne bratstvá sa okrem spoločnej modlitby zaujímajú jeden o druhého, pomáhajú si a hľadajú miesto vo farnosti, kde a ako by jeho členovia mohli byť užitoční.

Aké vlastnosti by mali charakterizovať člena ružencového bratstva a o čo sa majú členovia usilovať?

V prvom rade sa má usilovať duchovne formovať svoj osobný život, svoje srdce a nasledovať príklad Panny Márie v prijímaní Ježiša Krista, v jej schopnosti učiť sa od neho. Člen ružencového bratstva vo svojich modlitbách neustále hľadá odpoveď na otázku, ako sa stávať lepším človekom, spája sa s Ježišom Kristom a rozjíma nad jeho životom.

Podľa evanjelia najdôležitejšou vlastnosťou kresťana je láska. Dôveryhodná láska má byť dokonca znamením kresťanstva: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ (Jn 13, 35) Nič iné sa nežiada ani od členov ružencových bratstiev. Inými slovami člen ružencového bratstva sa usiluje o lásku, ktorá je trpezlivá, nezávidí, nevypína sa, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Taká láska všetko vydrží, je plná pokoja a radosti. (porov. 1 Kor 13, 4–13)

Čo o aktívnom členstve v ružencovom bratstve hovoria Stanovy ružencových bratstiev?

„Každý člen ružencového bratstva sa má usilovať rásť v láske a vo svätosti. Členovia ružencového bratstva podporujú ružencový apoštolát medzi deťmi, mládežou, vo svojich rodinách, na pracoviskách. K apoštolátu členov ružencového bratstva patria aj skutky duchovného a telesného milosrdenstva (napr. návšteva chorých, podporovanie sociálne slabších rodín a pod.). Členovia ružencového bratstva majú byť nápomocní farárovi vo farnosti napríklad modlitbou posvätného ruženca, upratovaním a výzdobou kostola, organizovaním pútí, distribúciou časopisov, spoločnými kultúrnymi podujatiami, prednáškami a pod.“

Aký úžitok prináša členstvo v ružencovom bratstve jeho členom?

Okrem účasti na duchovných dobrách dominikánskej rehole a dobrodeniach udelených pápežmi, správne vedené ružencové bratstvo prehlbuje v jeho členoch vieru, nádej a lásku, pričom upriamuje ich pozornosť na podstatu a centrum duchovného života – na svätú omšu, na stretnutie s Ježišom Kristom v Eucharistii, zdroj lásky, radosti a pokoja. To členov ružencového bratstva obohacuje, napĺňa, a spája s nespočítateľným množstvom členov ružencových bratstiev po celom svete. Ich láska dostáva príťažlivú tvár a napĺňa vnútorným šťastím nielen jej nositeľov, ale aj ľudí v ich blízkosti.

Na čo je potrebné v pôsobení ružencových bratstiev klásť obzvlášť veľký dôraz?

Na ducha. Aby bratstvá neboli len akési dobre namastené modlitebné stroje, ale ľudia, ktorí sa radi stretávajú, ktorí myslia jeden na druhého a snažia sa o všeobecné dobro. Tu veľmi pomáha spoločná modlitba, na ktorej by sa členovia ružencového bratstva mali stretávať minimálne raz mesačne. Tieto stretnutia umocňujú pocity solidarity, spolupatričnosti a navonok vyjadrujú duchovnú jednotu členov ružencového bratstva. Sú signálom pre svet, že vzájomné priateľstvá, stretnutia, majú svoj veľký význam. Že človek, ktorý verí Bohu, nikdy nie je sám.