Sviatok krstu Krista Pána, ktorý slávime v prvú nedeľu po slávnosti Zjavenia Pána uzatvára vianočné obdobie. V tomto sviatku môžeme opäť vyzdvihnúť Zjavenie Pána. Návšteva troch mudrcov predstavovala Zjavenie Pána pohanským národom, pri Ježišovom krste je však zjavené najvnútornejšie tajomstvo Boha vyvolenému ľudu. Najsvätejšia Trojica sa zúčastňuje na veľkom zjavení na brehu Jordána.
Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že
azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“
Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ (Lk 3, 15-16. 21-22)
Ježiš prišiel z Galiley k rieke Jordán, aby sa nechal pokrstiť Jánom. V tom čase prichádzali ľudia z celej Palestíny prijať z Jánových rúk krst a počúvať jeho kázanie, ohlasovanie príchodu Božieho kráľovstva. Krst v tej dobe nemal sviatostnú hodnotu obradu, ktorú má dnes. Bol skôr kajúcim aktom, gestom, ktoré vyzývalo k pokore pred Bohom a do nového začiatku: ponorením sa do vody kajúcnik uznával, že zhrešil, vyprosoval si od Boha očistenie od vlastných vín a bol poslaný zmeniť pomýlené správanie. Preto, keď Ján Krstiteľ videl Ježiša ako prichádzal dať sa pokrstiť, zostal v rozpakoch. Ježiš ho však povzbudzuje, aby nekládol odpor, ale prijal a vykonal tento úkon a urobil to, čo je potrebné, aby sa „naplnila spravodlivosť“. Týmto výrazom Ježiš dáva najavo, že prišiel na svet preto, aby plnil vôľu toho, ktorý ho poslal. Otec otvorene zjavuje ľuďom hlboké spoločenstvo, ktoré ho spája so Synom: hlas, ktorý zaznieva z hora dosvedčuje, že Ježiš je vo všetkom poslušný Otcovi a že táto poslušnosť je vyjadrením lásky, ktorá ich navzájom spája. Preto má Otec v Ježišovi svoje zaľúbenie, lebo v Ježišovom konaní spoznáva jeho túžbu vo všetkom plniť Otcovu vôľu: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 3, 17). A tieto Otcove slová už vopred naznačujú aj víťazstvo vzkriesenia.
Kristus je osvietený; nechajme sa osvietiť aj my. Kristus sa dáva pokrstiť; zostúpme s ním do vody aj my, aby sme s ním mohli aj vystúpiť. Ján krstí, Ježiš prichádza na krst. Možno aj preto, aby posvätil toho, ktorý ho pokrstil. Ale celkom isto preto, aby pochoval vo vode celého starého Adama. Pred nami a kvôli nám posväcuje Jordán, aby posväcoval Duchom a vodou, lebo aj sám bol duch a telo. Ježiš vystupuje z vody a vynáša so sebou svet do výšav a vidí, ako sa trhá a otvára nebo, ktoré Adam zavrel sebe i svojim potomkom tak, ako bol aj raj zavretý ohnivým mečom. Duch svedčí o Ježišovom božstve, veď prichádza ako k seberovnému. Hlas zaznieva z neba, lebo odtiaľ pochádza ten, ktorému svedectvo patrí. Uctime si teda dnes Kristov krst a slávme dôstojne tento sviatok.
Celkom sa očistite a dajte sa očistiť. Boh sa z ničoho tak neteší, ako z obrátenia a spásy človeka, pre ktorého je každé slovo a každá sviatosť, aby ste svietili ako hviezdy na oblohe a boli akousi životnou silou pre ostatných ľudí. Tak budete stáť ako dokonalé svetlá pri onom veľkom svetle a naplní vás jas toho svetla, ktoré je v nebi, a budete požívať oveľa jasnejšie a čistejšie svetlo Trojice, z ktorého iba jeden lúč, vychádzajúci z jediného božstva, ste nateraz neúplne prijali v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Jemu sláva a moc na veky vekov. Amen.
Zdroj:
Upravené Z homílie Benedikta XVI. na sviatok Krstu Krista Pána, 2011
Upravené Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského, breviár
Sväté Písmo