Pastorácia

Birmovanie

Prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Uvedená sviatosť jednotlivca dokonalejšie spája s Cirkvou a bohato ho obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého, takže je ako pravý Kristov svedok povinný šíriť a brániť vieru slovom i skutkom (porov. KKC 1285). Preto sa príprave na sviatosť birmovania venuje náležitá pozornosť.

Príprava k birmovke je rozdelená na:

  1. vzdialenú, ktorá býva na hodinách náboženskej výchovy od 1. až po 9. roč. ZŠ, počas ktorej sa prijíma prvé sv. prijímanie (zvyčajne v 3. roč.)
  2. blízku, ktorú vykonáva kňaz vo farnosti v spolupráci s animátormi.
    • Blízka príprava začína od júna do nasledujúcej Veľkej noci, kedy bývajú birmovanecké katechézy a to v sobotu (zvyčajne druhu a štvrtú v mesiaci) od sv. omše o 18h., po ktorej býva stretnutie s birmovancami, prípadne býva stretnutie s animátormi pred sv. omšou (upresnenie týchto stretnutí je vo farských oznamoch týždeň pred stretnutím). Prihlásiť sa na prípravu na sviatosť birmovania v našej farnosti je možné do konca mája a prihlásiť sa možu tí, ktorí končia základnú školu a samozrejme starší. Sviatosť birmovania sa potom udeľuje zvyčajne na v máji, príp. v júli nasledujúceho roku po prihlásení.
    • Od Veľkej noci – do termínu udelenia sviatosti birmovania, pokračujeme v spoločných stretnutiach birmovancov s praktickými informáciami k sviatosti birmovania.

V obidvoch stupňoch si birmovanci:

  • vytvárajú a obnovujú osobný vzťah k Ježišovi Kristovi,
  • preciťujú lásku Otca a silu Ducha Svätého, aby žili ako Jeho deti a slúžili ako učeníci v Katolíckej cirkvi,
  • nachádzajú v rámci farnosti spoločenstvo ľudí a vytvárajú si k nim vzťahy nevyhnutné pre život v Kristovi.

Príprava na prijatie sviatosti zahŕňa nasledujúce kroky:

  • sviatostný a duchovný život birmovanca (pristupovanie k sviatosti zmierenia, k sviatosti Eucharistie),
  • účasť na sv. omši – predovšetkým nedeľnej a v prikázané sviatky.
  • účasť na stretnutiach s kňazmi a skupinových stretnutiach s animátormi.
  • vikend s birmovancami (mimo farnosti)
  • aktívna účasť a zapájanie sa do života farnosti (adorácie, krížová cesta, mládežnícke stretnutia…).

 K sviatosti birmovania potrebujete:

  • krstný list
  • birmovného rodiča, ktorý praktizuje svoju vieru.

Bližšie informácie sa dozviete od kňazov vo farnosti.

ČO JE BIRMOVANIE?

Slovo „BIRMOVANIE“ pochádza z latinského slova confirmatio a znamená posilnenie. Objasňuje meno „kresťan“, čo znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena samého Krista (grécke Christos – Pomazaný), ktorého „Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10, 38).

Pomazanie má v biblickej a antickej symbolike mnoho významov: olej je znakom hojnosti a radosti, očisťuje (natieranie pred kúpeľom a po ňom), robí pružným (natieranie atlétov a zápasníkov), je znakom uzdravenia, lebo hojí pomliaždeniny a rany, spôsobuje, že človek vyžaruje krásu, zdravie a silu.

Všetky tieto významy pomazania olejom sa nachádzajú aj vo sviatostnom živote.

  • Pomazanie pred krstom olejom katechumenov znamená očistenie a posilnenie.
  • Pomazanie chorých vyjadruje uzdravenie a posilu
  • Pomazanie svätou krizmou po krste, pri birmovaní a pri vysviacke je znakom posvätenia.

Kresťania, čiže tí, čo sú pomazaní, birmovaním dostávajú vo väčšej miere účasť na poslaní Ježiša Krista, aby celý život vydávali „Kristovu ľúbeznú vôňu“ (2 Kor 2,15).

Pomazaním dostáva človek znak pečať Ducha Svätého. Pečať je symbolom osoby, znakom jej autority a vlastníckeho pravá na nejaký predmet (tak napr.: vojakov označovali pečaťou ich veliteľa a otrokov pečaťou ich pána). Pečať potvrdzuje právny akt alebo dokument a prípadne ho robí tajným. (KKC § 1293 – 1295)

DEFINÍCIE BIRMOVANIA

  • Birmovanie je pravá a osobitná sviatosť, v ktorej dostávame Ducha Svätého na posilnenie krstnej viery, plnšie spojenie s Kristom a na vydávanie svedectva o Kristovi.
  • Birmovanie je sviatosť, v ktorej sa udeľuje znovuzrodenému duchovná sila
  • Birmovanie je sviatosť, v ktorej sa birmovanec skrze vkladanie rúk, mazanie a modlitbu, napĺňa Duchom Svätým k vnútornému posilneniu a odvážnemu vyznaniu viery.

HISTÓRIA BIRMOVANIA

DVE TRADÍCIE: VÝCHODNÁ A ZÁPADNÁ

V prvých storočiach birmovanie zvyčajne tvorilo jedno jediné slávenie spolu s krstom a podľa vyjadrenia svätého Cypriána tvorilo s ním „dvoj-sviatosť“. Ale čoraz väčší počet krstov detí a to v každom ročnom období, a rozmnoženie (vidieckych) farností a tým aj zväčšenie diecéz už nedovoľovalo, aby bol biskup prítomný na všetkých krstoch. Keďže na Západe chceli vyhradiť dovŕšenie krstu biskupovi, zaviedli časové oddelenie týchto dvoch sviatostí. Východ si zachoval obidve sviatosti spojené, takže birmovanie udeľuje kňaz, ktorý krstí. Ale aj on to môže robiť iba krizmou (po grécky myron), ktorú posvätil biskup. (KKC § 1290)

V rímskej Cirkvi vzniklo birmovanie ako samostatná sviatosť časovým posunutím krstu vodou a pokrstného pomazania spojeného s vkladaním rúk biskupa. Vtedy už pokrstení ľudia prichádzali k biskupovi a on ich vkladaním rúk začleňoval plne a platne do Cirkvi. Druhým faktorom bola skutočnosť, že sa cirkevné úrady začali špecifikovať. Presbyter (kňaz) krstil, ale moc vkladania rúk a plného začleňovania do spoločenstva Cirkvi prináležala len biskupovi.
Už synoda v roku 306 v Elvíre dosvedčuje, že pokrstné pomazanie a vkladanie rúk biskupa predstavuje naplnenie krstu. Avšak definitívne sa sviatosť krstu od birmovania oddelila až v 8. a 9. storočí.

Poslednú úpravu obradu birmovania na odporúčanie Druhého vatikánskeho koncilu nariadil pápež Pavol VI. v roku 1971. Odvtedy sa v latinskej Cirkvi sviatosť birmovania udeľuje pomazaním krizmou na čelo a vkladaním rúk biskupa.

MATÉRIA BIRMOVANIA

Viditeľným znakom, čiže matériou sviatosti birmovania je krizmácia. Pod „krizmáciou“ rozumieme položenie ruky biskupa na hlavu birmovanca a pomazanie krizmou na čele.
 
Krizma – je olivový olej zmiešaný s balzamom a posvätený biskupom na Zelený štvrtok. Olivový olej – predstavuje čistotu svedomia. Balzam – naznačuje vôňu dobrého života

Podstata udeľovania sviatostného znaku ostala stále rovnaká – udeľovanie Ducha Svätého.

Mazanie olejom – krizmou: Je prastarý symbol. Znamená posilnenie, očistenie, splnomocnenie, silu a moc. Svoj pôvod má v Biblii pri mazaní kráľov a svätení kňazov. (2 Sam 2,4 – 7; 2 Sam 5,3 -17; a iné). Aj samotné meno Ježiša – „Kristus”, znamená „Pomazaný” (pomazaný Duchom Svätým). Pomazanie krizmou symbolizovalo nasledovanie Krista až do krajnosti svedectva viery – k mučeníctvu (martýriu). Do 6. storočia sa na pomazanie používal olivový olej bez balzamu.

Vkladanie rúk biskupa: Znamená privlastnenie, požehnanie a splnomocnenie. Ako svedok Ježiša Krista dostal birmovanec dispozíciu pre svedectvo, šírenie viery slovom i skutkom a brániť vieru. Tiež symbolizovalo odovzdanie človeka do vlastníctva a služby Ježiša Krista. Od 13. storočia je známy dotyk na líce, ktorý je prevzatý z pasovania za rytiera.

 
FORMA BIRMOVANIA

Formou sviatosti birmovania sú slová sprevádzajúce krizmáciu (vkladanie rúk a mazanie): „(Meno), prijmi znak daru Ducha Svätého.“

ÚČINKY BIRMOVANIA

Zo slávenia sviatosti birmovania je zrejmé, že jej účinok spočíva v osobitnom vyliatí Ducha Svätého, aké kedysi apoštoli dostali v deň Turíc. Preto birmovanie prináša:

  • Vzrast a prehĺbenie krstnej milosti (zavŕšenie milosti krstu).
  • Rozmnoženie posväcujúcej milosti.
  • Zveľadenie darov Ducha Svätého v nás (múdrosti, rozumu, rady, sily, ducha poznania a nábožnosti a ducha svätej bázne voči Bohu).
  • Naše pevnejšie zjednotenie s Kristom.
  • Zdokonalenie nášho spojenia s Cirkvou (plnejšie začlenenie sa).
  • Osobitnú silu Ducha Svätého, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom i skutkom šírili a bránili vieru, aby sme odvážne vyznávali Kristovo meno a nikdy sa nehanbili za kríž.
  • Vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš Kristus označil kresťana pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom. Preto môže birmovanie prijať kresťan tak ako krst – len raz v živote.

Každý kresťan, zvlášť pobirmovaný, musí svoje kresťanstvo osvedčiť vo svete svojím životom z viery a bojovať proti všetkým neduhom tohto sveta a cítiť za tento posilnený život viery osobnú zodpovednosť.

Vo vzťahu k poslednému cieľu človeka – k spáse, birmovanie nebolo a nie je nevyhnutne potrebné k spáse aj keď má veľký význam pre napĺňanie tohto cieľa človeka. To znamená, že pokrstený človek môže aj bez birmovania dosiahnuť večnú spásu. Kanonické právo však predpisuje veriacim prijať túto sviatosť, pokiaľ je k tomu príležitosť. Kto by túto sviatosť zatvrdilo odmietal a neprijal ju z pohŕdania, ťažko hreší. Podobne ako pri krste, tak aj pri birmovaní poznáme v nutnom prípade birmovanie túžby.

VYSLUHOVATEĽ BIRMOVANIA

Rozlišujeme riadnych vysluhovateľov a mimoriadnych vysluhovateľov sviatosti birmovania.

  • Riadnym vysluhovateľom – je biskup. Už z tradície Cirkvi je vkladanie rúk a pokrstné pomazanie vyhradeným právom biskupa. To ostalo v platnosti aj v dnešnej sviatostnej praxi Cirkvi, že riadnym vysluhovateľom sviatosti birmovania je biskup.
  • Mimoriadnym vysluhovateľom – je kňaz so splnomocnením biskupa. Kňaz (presbyter), alebo viacerí kňazi, ktorých z vážnych dôvodov na to splnomocní biskup. Hoci biskup môže v prípade potreby dať kňazom splnomocnenie vysluhovať birmovanie, má ho udeľovať on sám. Biskupi sú nástupcami apoštolov, oni dostali plnosť sviatosti posvätného stavu.

Ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, môže mu birmovanie udeliť ktorýkoľvek kňaz. Vyžaduje sa však, aby mal v každom z týchto prípadov olej posvätený biskupom.

PRIJÍMATEĽ BIRMOVANIA

Dospelí katechumeni majú prijať sviatosť birmovania a Eucharistiu hneď po krste.

Podmienky pre prijatie sviatosti birmovania:

  • Musí byť pokrstený, ale nepobirmovaný.
  • Musí byť v stave milosti, vhodne poučený a schopný obnoviť krstné sľuby.
  • Ak je schopný užívania rozumu (rozumového rozlišovania), je tendencia posúvať vekovú hranicu skutočnej dospelosti. Najčastejšia zaužívaná prax na Slovensku je od 13 rokov veku.

Latinský zvyk už od stáročí určuje ako orientačný bod na prijatie birmovania „vek usudzovania“. V nebezpečenstve smrti sa má deťom udeliť birmovanie, aj keď ešte nedosiahli vek usudzovania.

BIRMOVNÝ RODIČ

  • Každý birmovanec má mať podľa možnosti birmovného rodiča, ktorý sa má starať, aby si pobirmovaný verne plnil povinnosti súvisiace s touto sviatosťou.
  • Cirkev doporučuje, (je užitočné), aby birmovným rodičom bol jeden z krstných rodičov, ak je to možné.
  • Birmovný rodič má spĺňať podmienky platné pre krstných rodičov.
  • Pri birmovaní, ktoré sa vysluhuje hneď pri krste, nesmie byť birmovným iný ako krstný rodič.