Pomazanie chorých

Pokiaľ má pokrstený človek vážnu chorobu alebo vek nad 60 r., má možnosť prijať sviatosť pomazania chorých, ktorú udeľujeme v našej farnosti jedenkrát do roka, spoločne pre všetkých, počas slávenie sv. omše v čase pôstneho obdobia pred Veľkou nocou. Pokrstený človek môže prijať sviatosť pomazania chorých individuálne kedykoľvek na požiadanie ktoréhokoľvek kňaza. Kňazi vo farnosti navštevujú chorých doma raz za mesiac - obyčajne každý prvý štvrtok a prvý piatok v mesiaci, po nahlásení v kostole alebo vo fare.

Ak váš príbuzný leží v nemocnici v Bojniciach, obráťte sa na tamojšieho duchovného správcu.

Ak máte v rodine pokrsteného človeka v nebezpečenstve smrti, kontaktujte nás. Po dohode príde kňaz udeliť mu sviatosť pomazania chorých, ak je možné, aj sviatosť zmierenia a sv. prijímanie.

 

POMAZANIE CHORÝCH

Medzi nami žijú aj ľudia, ktorí sú už starí, unavení a prežívajú bolesť, chorobu či utrpenie. Sviatosť pomazania chorých je veľkou pomocou práve pre týchto ľudí. Ako nám lekári podávajú rôzne lieky, ktoré nám majú pomôcť, tak i kňazi pomazávajú chorých a starých ľudí, aby pocítili veľkú Božiu posilu a požehnanie vo svojej chorobe.

Často môžeme vo Svätom písme čítať, že Pán Ježiš uzdravoval chorých. Nejednému z nich povedal: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď!" (Jn 5,8). Už v najstaršej dobe keď bol niekto chorý sa apoštoli zhromaždili k nemu, modlili sa nad ním a pomazávali ho olejom v Pánovom mene (porov. Jak 5,14).

"Posvätným pomazaním chorých a modlitbou kňazov celá Cirkev odporúča chorých trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil a ich spasil, ba ich povzbudzuje, aby sa dobrovoľne spojili s Kristovým utrpením a jeho smrťou, a tak prispeli k dobru Božieho ľudu." (KKC 1499)

"Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu." (Jak 5, 14-15)

HISTÓRIA POMAZANIA CHORÝCH:

Pomazanie chorých spojené s modlitbou za uzdravenie vošlo do histórie ako konkurencia pohanských rituálov a obradov, ktoré mali zabezpečiť uzdravenie. Nie však v tom, že by to mala byť iba zmena pohanských modlitieb za kresťanské, ale v tom, že znamenalo úplnú zmenu pohľadu na stav choroby a na jej osobné vnímanie. Pre pohanov mala modlitbová praktika pohanského rituálu akoby „využiť“ duchovné sily, aby sa vrátilo zdravie. Pre kresťana však táto sviatosť zahŕňa okrem prosieb za telesné uzdravenie aj duchovný rozmer uzdravenia. Želaním veriaceho nebolo len to, aby sa mu vrátilo telesné uzdravenie, ale aby aj telesný aj duchovný rozmer človeka dosiahol harmóniu, ku ktorej pozýva človeka Boh. S tým sa spája aj vedomie, že Boh ma neopúšťa vo chvíli bolesti a choroby, práve naopak: táto sviatosť veriacemu pripomína, že Boh je s ním aj v ťažkých chvíľach.

Pohľad človeka na chorobu

Vážna choroba vždy so sebou prináša existenčnú krízu chorého a jeho najbližších. V nej človek zakusuje svoju vlastnú bezmocnosť, obmedzenia a svoju konečnosť, lebo mu dáva tušiť smrť. Choroba môže viesť k úzkosti, k uzatvoreniu sa do seba, niekedy dokonca k zúfalstvu a k vzbure voči Bohu. V chorobe sa vždy ako dotieravý hmyz vracia otázka: „Prečo? Ak Boh stvoril všetko dobré a je dobrý?“ No choroba môže urobiť človeka zrelším, môže mu pomôcť rozlíšiť, čo v jeho živote nie je podstatné, aby sa zameral na to, čo je podstatné. Choroba môže človeka podnietiť na hľadanie Boha a návrat k nemu.

Pohľad Boha na chorobu

Aký je naozaj Boží pohľad na chorobu? Je choroba pre Boha formou pomsty (ako to chápali židia), keď priviedli k Ježišovi slepého a pýtali sa: „Zhrešil on, alebo jeho rodičia?“ (Jn 9, 2), či skúšky, alebo dokonca je to svedectvo, že Boh je bezmocný voči zlu? Odpoveďou je to, čo vidíme v konaní Ježiša. Tam je skrytá odpoveď.

  • Pre Ježiša je choroba človeka dielom nepriateľa. A on, Boží Syn, „uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom“ (Mt 4, 23). Prišiel však nielen preto, aby navracal telesné zdravie, ale aby uzdravil celého človeka: telo i dušu. Pri uzdravovaní telesnej choroby Ježiš vždy dáva dôraz aj na duchovný rozmer človeka.
  • Druhým rozmerom, ktorý stretáme v Ježišovom živote je stotožnenie sa s chorobami a utrpením druhých („On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“ (Mt 8, 17), ba dokonca s nimi samými („Bol som chorý a navštívili ste ma.“ (Mt 25, 36)).
  • Tretí rozmer choroby je asi ten najťažší: Utrpenie nás môže urobiť podobnými jemu a spojiť nás s jeho vykupiteľským utrpením. Svätý Pavol o tom hovorí slovami: „Dopĺňať na vlastnom tele to, čo chýba Kristovmu utrpeniu. (Kol 1, 24) Je to rozmer obety znovu podľa slov svätého Pavla: „Nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.“ (2 Kor 4, 10)

Úloha Cirkvi

Ježiš vyzýva svojich učeníkov, aby aj oni išli a okrem hlásania evanjelia aj uzdravovali: „V mojom mene... na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“ (Mk 16, 17-18) Takto sa vlastne potvrdzuje to, čo hovorí preklad jeho mena: Boh, ktorý spasí. Cirkev sa túto úlohu usiluje plniť v rozličných aspektoch. Stačí spomenúť zakladanie nemocníc a podobných inštitúcií. A samozrejme sem patrí aj osobitná sviatosť: Sviatosť pomazania chorých. Človek sa nezrieka možnosti prosiť o telesné zdravie, práve naopak, predovšetkým táto prosba zostáva dôležitá, no zároveň zo slov sv. Jakuba cítime, že sa  ani neočakáva ako samozrejmosť. V Božom pláne má miesto úsilie a boj človeka proti akejkoľvek chorobe. Zdravie totiž každý človek pokladá za jednu z najväčších hodnôt, ale predsa nie je tou najväčšou. Pre Ježiša je najväčšou hodnotou človek vo svojej celistvosti: jeho záchrana, spása. To je práve to, čo sa žiada prostredníctvom modlitby a pomazania kňazom: spása chorého a tá v sebe zahŕňa aj odpustenie hriechov. A tak pomazanie chorých nie je magickým zaklínadlom, prostredníctvom ktorého sa automaticky vracia zdravie, ale chvíľou, v ktorej človek napriek svojej ťažkej situácii vo viere prosí o vieru. Podobne ako vo Svätom Písme: „Verím. Pomôž mojej nevere!“ (Mk 9, 24)

 

Pri sviatosti pomazania chorých sú potrebné tieto dve veci:

  • Olej chorých - ide o olivový olej, ktorý na Veľkú noc (na Zelený štvrtok) požehnáva biskup. V súrnom prípade môže akýkoľvek rastlinný olej požehnať aj kňaz.
  • Pomazanie chorého olejom na čele a rukách a hovorenie modlitby pomazania.

VYSLUHOVATEĽ POMAZANIA CHORÝCH:

  • Len biskup a kňaz.

PRIJÍMATEĽ POMAZANIA CHORÝCH:

  • Prijať sviatosť pomazania chorých môže každý pokrstený človek, ktorý sa nachádza v nebezpečenstve smrti pre svoju chorobu alebo starobu.

ÚČINKY POMAZANIA CHORÝCH:

  • Chorý dostáva milosť posilnenia a odvahy.
  • Sú mu odpustené hriechy (ak nemá možnosť ísť na svätú spoveď)
  • Pociťuje úľavu vo svojej chorobe.
  • Pripravuje sa na dôležité chvíle svojho života (choroba, operácia, staroba).
  • Chorý sa cíti byť členom spoločenstva - iní veriaci sa zaňho modlia.
  • Ak Pán Boh chce, chorému sa môže navrátiť i zdravie.

V nebezpečenstve smrti, najlepšie príbuzný zomierajúceho, môže požiadať o pomazanie chorého kedykoľvek vo farskom úrade osobne alebo telefonicky.