Svätenia (konsekrácie)

Zasvätením sa predmet alebo osoba odporúča do zvláštnej Božej ochrany.

Niektoré požehnania majú trvalý dosah, lebo ich účinok je v tom, že zasväcujú osoby Bohu a vyhradzujú predmety a miesta na liturgické účely.

  • zasvätenia osôb: medzi požehnania, ktoré sú určené osobám - (nesmú sa zamieňať so sviatostnou vysviackou) - patrí požehnanie opáta alebo opátky kláštora, zasvätenie panien a vdov, obrad rehoľnej profesie pre niektoré cirkevné služby (lektori, akolyti, katechéti, a pod.).
  • zasvätené veci: ako príklad požehnaní, ktoré sa týkajú predmetov a miest, možno uviesť obrad posvätenia alebo požehnania chrámu, kaplnky alebo oltára, požehnanie posvätných olejov, liturgických nádob a rúch, zvonov, kalichov, cintorínov atď. (KKC 1672)

Zneuctenie vecí a osôb je hriechom, zvaným svätokrádež. Posvätným liturgickým úkonom svätenia sa vec vylučuje z bežného života a určuje sa na božiu službu.

Vysluhovateľom svätenín je spravidla biskup. Niektoré svätenia môžu vykonávať aj kňazi.

Jednoduchým požehnaním kňaza sa svätia bežné náboženské predmety (krížík, obrazy, ružence a pod.).

Slávnostnejšia forma požehnania obsahuje - liturgickú modlitbu, spojenú s pokropením svätenou vodou na znak ochrany pred zlom.