Sviatosť manželstva

Ako postupovať pri uzatváraní sviatosti manželstva v našej farnosti?:

  • Ak máte záujem o vyslúženie sviatosti manželstva v našej farnosti, navštívte (kontaktujte) nás, prosíme, v čase úradných hodín.
  • O svojom úmysle uzavrieť sviatosť manželstva nás príďte informovať čím skôr, najneskôr však šesť mesiacov pred sobášom. V mnohých prípadoch je totiž potrebné vybaviť viac vecí, čo si vyžaduje dlhší čas.
  • Po dohode sa zúčastniť sobášnej náuky snúbencov. Pozrite si predbežne stránku o kuzroch do manželstva: www.domanzelstva.sk
  • Na matričnom úrade v Prievidzi, treba spísať štátnu sobášnu zápisnicu, ku ktorej budete potrebovať rodné listy a platné občianske preukazy.

V dohodnutom čase spísať cirkevnú zápisnicu na farskom úrade. K tomu potrebujete:

  1. krstné listy obidvoch snúbencov (vyžiadať si ich môžete na farskom úrade v mieste, kde ste boli krstení). Krstné listy nesmú byť staršie ako polroka.
  2. v prípade, ak máte trvalé bydlisko v inej farnosti ako našej, je potrebné doniesť licenciu k sobášu, ktorú Vám vydá miestný kňaz vo farskom úrade v mieste Vášho trvalého bydliska (stačí licencia od jedného zo snúbencov)
  3. štátnu sobášnu zápisnicu, ak ste ešte neboli sobášení civilne, treba ísť na matriku a vypísať potrebné tlačivo (potrebujete so sebou občiansky preukaz a rodný list). S vyplneným a úradne skontrolovaným tlačivom príďte na faru
  4. občianske preukazy
  5. údaje o Vašich svedkoch (meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu)

 Pri príležitosti Vášho sobáša môžete prispieť aj na ekonomický chod našej farnosti. Milodar po skončení sobášneho obradu odovzdajte sobášiacemu kňazovi, ktorý sa potom aj vo Vašom mene, ak to neurobíte sami, poďakuje p. organistovi, p. kostolníkovi, prípadne miništrantom. Z tohto príspevku sa hradia aj režijné náklady farnosti.

V týždni po sobáši si môžete ísť zobrať sobášny list, ktorý vám vystavia v matričnom úrade v Prievidzi.

 

ČO JE MANŽELSTVO?

Boh, ktorý stvoril človeka z lásky, ho k láske aj povolal, a ona je základným a vrodeným povolaním každej ľudskej bytosti.

Sväté písmo tvrdí, že muž a žena sú stvorení jeden pre druhého: „Nie je dobre byť človekovi samému“ (Gn 2, 18). Žena, „telo z jeho tela“ (Gn 2, 23), t.j. je mu rovná a veľmi blízka, je mu daná Bohom ako „pomoc“ (Gn 2, 18), a tak predstavuje Boha, od ktorého prichádza pomoc. A „preto muž opustí svojho otca a svoju matku a priľne k svojej manželke a budú jedným telom“ (Gn 2, 24) a žena v ňom nájde oporu a pomoc.
Ježiš manželstvo potvrdzuje, a poukazuje na trvalú jednotu životov obidvoch, keď pripomína, aký bol „od začiatku“ Stvoriteľov plán: „A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo“ (Mt 19, 6).

Manželstvo je vážna inštitúcia chcená samým Bohom, v ktorej sa človek rozhoduje pre jediného partnera na celý život. Niekto múdry raz povedal: „Manželstvo neznamená pozerať si do očí, ale hľadieť tým istým smerom.“ Ten smer je veľmi podstatný, lebo aj keď občas zídeme z cesty, ale poznáme smer, dostaneme sa do cieľa - kam chceme.
 
        
DEFINÍCIA MANŽELSTVA:

  • Je to manželská zmluva, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov, na plodenie a výchovu detí. Kristus ju povýšil medzi pokrstenými na sviatosť.
  • Sviatosť, v ktorej dve osoby rôzneho pohlavia, spôsobilé pre manželstvo, vstupujú slobodne do nerozlučiteľného zväzku za účelom plodenia a výchovy potomstva a vzájomného posvätenia a dostávajú milosť na plnenie povinností tohto stavu.


HISTÓRIA SVIATOSTI MANŽELSTVA:

Má božský pôvod. Neustanovil ho človek, ale Boh. Potvrdil ho Ježiš vo viacerých svojich výrokoch a svojou účasťou na svadbe v Kane. Je naplnením stvoriteľského zámeru Boha stvoriť človeka ako muža a ženu. Písmo prináša dve vyrozprávania o ustanovení manželstva a súhlasne prehlasujú, že manželstvo je z Božej vôle a Boh ho požehnáva. (Gn 1, 26 - 31; 2, 18 - 25). Akoby bol človek plnohodnotným človekom až v spojení muža a ženy. Toto potvrdzuje aj sám Ježiš: „Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele". A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. (Mt 19, 6).

Manželstvo v Biblii - (Starom zákone) sa považuje za (jediný) normálny stav, dokonca tam neexistuje výraz pre „starého mládenca, starú dievku“. Zároveň zdôrazňuje monogamiu (Mojžiš, Izák, Noe a iní) a na príkladoch polygamie je vidieť, že prináša ťažkosti a hriech (Jakub - Gn 29, 30 - 35; 30, 1 - 25; Dávid - 2 Sam 11 a 13; Šalamún 1 Kr 11, 1 - 8; v istom zmysle aj Abrahám - Gn 11).

V Novom zákone vystupuje do popredia prirovnávanie vzťahu v manželstve so vzťahom medzi Kristom a Cirkvou. Veľmi pekne a často o tom hovorí svätý Pavol.

Hlavné zásady manželstva od čias prvotnej Cirkvi:

  • povýšené Ježišom na sviatosť (Mt 19, 4),
  • uzatváralo sa pred tvárou Cirkvi (sv.  Ignác Antiochijský ),
  • prax jednoty a nerozlučiteľnosti (Cirkev jasne zavrhovala polygamiu - pápež Inocent I. a sv. Augustín),
  • svätí Otcovia odrádzali od manželstva s pohanmi,
  • miešané manželstvá s pohanmi boli uznané, keď druhá stránka chcela žiť s pokrsteným partnerom a neohrozovala jeho spásu. Inak veriaca stránka mohla uzavrieť nové manželstvo (1 Kor 7, 12-16 Pavlovské privilégium),
  • presadzovaná manželská vernosť (cudzoložstvo trestané).

Pred stupňom sviatosti manželstva sú zásnuby, ktoré sú obdobím intenzívnej prípravy, spoznávania sa navzájom i rodinného zázemia svojho partnera. Je to čas učenia chápať sa navzájom, počúvať, prijať jeden druhého, pretože výber partnera nie je náhoda ani osud.

Ak snúbenci neveria v Boha ich manželstvo je jednoduché (nazýva sa prirodzené). Ak v Pána Boha veria, ich manželstvo sa nazýva sviatostné. Sviatostné manželstvo je požehnané Pánom Bohom väčšou mierou. Prijíma ho teda pokrstený muž s pokrstenou ženou, ktorí v kostole pred Pánom sľubujú:   

  • Vernosť - sľubujú, že si budú až do smrti navzájom verní.
  • Nerozlučiteľnosť - sľubujú, že sa nikdy neopustia a že nerozbijú toto spoločenstvo lásky, ktoré práve uzatvárajú.

Pri sviatosti manželstva je najdôležitejší manželský súhlas (sľub),

 MATÉRIA MANŽELSTVA:

Vonkajším znakom sviatosti manželstva je sľub, pretože ním vzniká manželstvo. Musí byť daný slobodne. To znamená, že nikto nemôže byť do manželstva nútený. Kto by pod tlakom prijal túto sviatosť, prijal by ju neplatne. Byť slobodným pritom znamená nepodliehať žiadnemu núteniu a nemať prekážky zo strany prirodzeného alebo cirkevného práva.

FORMA MANŽELSTVA:

Formou sviatosti manželstva je vzájomné akceptovanie (prijatie) manželského súhlasu pred zástupcom Cirkvi a dvoma svedkami.


ÚČINKY MANŽELSTVA:

Sviatosť manželstva sa prejavuje sviatostnými účinkami:

  • Manželský zväzok - zaväzuje k celoživotnému spoločenstvu muža a ženy.
  • Sviatostná milosť - Manželstvo ako sviatosť živých spôsobuje rozmnoženie posväcujúcej milosti. Posväcuje manželov a dáva im s pomáhajúcou milosťou nadprirodzenú silu k splneniu ich stavovských povinností.


VYSLUHOVATEĽ MANŽELSTVA:

Manželstvo je jedinou sviatosťou, kde tí, ktorí prijímajú sviatosť (manželstva), navzájom si ju sami aj vysluhujú. Je to z dôvodu, že podstatou sviatosti manželstva je výlučne manželská zmluva (vzájomný sľub). Jeden vysluhuje sviatosť druhému, kým druhý ju svojím súhlasom prijíma.

Podmienky platnosti udelenia a prijatia sviatosti manželstva:

  • obidvaja sú pokrstení,
  • majú aspoň virtuálny úmysel konať to, čo koná Cirkev (súhlas),
  • nemať rozlučujúce manželské prekážky, k zachovaniu Cirkvou predpísanej formy (pred zástupcom Cirkvi a dvomi svedkami).

K hodnému prijatiu sviatosti manželstva sa vyžaduje stav milosti. (byť po svätej spovedi a prijatí Eucharistie). Od roku 1992 je občianskym zákonom zrovnoprávnený cirkevný sobáš so sobášom civilným, keď je cirkev riadne zaregistrovaná.